Rybár

          Zubáč

Zubáč je najväčšia ostriežovitá ryba, ktorá žije v našich riekach a jazerách. Je rozšírený v celej Európe a smerom na východ až k Azovskému moru. Na Slovensku sa vyskytuje dva druhy zubáčov ­ zubáč obyčajný (veľkoústy, podľa najnovšieho označenia) a zubáč volžský. Zubáč obyčajný je väčší, tmavé pásy na chrbte a bokoch nie sú až tak výrazné, ako u zubáča volžského, skôr by sa dalo hovoriť o tmavých škvrnách, ako o pásoch. Dorastá až do 1,3 m dĺžky a 15 kg. Bežné úlovky však spravidla nepresahujú 4 kg. Na jar, pri neresení si stavajú zubáče hniezdo, do ktorého následne samica nakladie ikry a samec ich stráži. Toto stráženie je mu neraz osudné, pretože pri poklese vody hniezdo neopustí a často mu nad hladinu vyčnieva chrbát. Bol som svedkom, ako pytliaci takto nápadných zubáčov (6 - 9 kg) sekali a vyťahovali z vody vylovovacími hákmi (marec - apríl 1999, miesto štrkovecká zátoka pod hrádzou VD Kráľová)...
Malé zubáče sa po vyliahnutí držia v húfoch a živia sa zväčša drobnou živočíšnou potravou až do tej doby, kým sa nepreorientujú na typicky dravý spôsob života. Veľa ich uhynie v zavlažovacích kanáloch, kde na jeseň po vypustení kanála zostanú bezmocne ležať v bahne. Vzhľadom na to, že sú veľmi chúlostivé, akýkoľvek pokus o záchranu a prenesenie späť do rieky nemá význam ­ uhynú po ceste alebo po vypustení.
Zubáč v riekach uprednostňuje hlboké prúdiace vody s tvrdým, kamenistým dnom a dostatkom kyslíka. Hľadať ho treba pod perejami, kde sú vymleté hlboké jamy, pri strmo do hĺbky padajúcich brehoch, ktoré sú vyložené kameňmi, na štrkových valoch, kde sa prúd láme z hlbokej vody a stáča do protismeru. V jazerách sú nádejné najhlbšie partie dna (8 ­ 15m). Tu je však potrebné poznamenať, že zubáče sú maximálne náladové ryby, ktorých správanie je nevypočítateľné a je ho veľmi ťažko odhadovať. Preto nasledujúce rady sú len moje odporúčania ­ treba sa pružne prispôsobovať situácii.

Leto:
Na zubáče sa vyberám ráno, nie príliš zavčasu (za tmy), ale na svitaní ­ aby som v pohode videl na udice. V miestach, kde lovím zubáče mám odskúšané, že najviac záberov prichádza od rozodnenia do východu slnka. Potom sú zábery len sporadické a okolo 9:00 už zubáče neberú. Na udicu s olovom a jednoháčikom na pomerne slabom náväzci (0,20) navlečiem beličku a nahodím do stredu rieky. Neviem, prečo sa držia v strede ( nie je tam úplne najhlbšia voda), ale je fakt, že sú tam. Zavesím policajta a na druhú udicu zvyčajne plaváčkujem...
Záber zubáča je pomerne typický ­ policajt poskočí asi 20 cm a zastane. Potom nasleduje jazda asi 10 m a opäť prestávka. Potom už stačí len seknúť a ak nie je zubáč 15 centimetrový, zásek sedí. Seknúť treba tvrdo, zubáč má chrupkovitú tvrdú papuľku a háčik sa do nej ťažko zasekáva.
Nie je to veľký bojovník. Po niekoľkých metroch ťahu sa nechá aj veľký zubáč pokojne otočiť a ťahať ku brehu. Obmedzí sa na občasne poklepanie hlavou zo strany na stranu. Upozornenie pre športových rybárov (C&R) ­ zubáč je veľmi chúlostivý, nikdy ho neberte do ruky, ak to nie je bezprostredne potrebné. Ak je háčik zažratý hlbšie, netrčí z papuľky a je potrebné použiť na vybratie peán alebo odrezať silon a nechať háčik vo vnútri, zubáč na 99% zranenie neprežije!

Jeseň:
Používam plavákový spôsob (10-15g) a beličky. Preplavujem hlboké miesta popri kamenistom brehu, vo vraťákoch a v okolí jám. Je to aktívny spôsob veľmi vhodný na studené dni a aj výsledky sú podstatne lepšie, ako v lete na ťažko. Okolo Vianoc idú dobre pri súmraku na biele strímre.

Výnimky:
Ako som už napísal, zubáč je veľmi nevyspytateľný...

Leto 1995 - na VD Kráľová brali zubáče najlepšie od 1230 do 1400, počas 35 °C horúčav. Vyťahoval som zubáče od 2 do 5 kg spod nôh kúpajúcich sa ľudí.

Zima 1998 ­ zubáče nebrali takmer celý rok, teda pekné zubáče. Týždeň pred Vianocami brali celé dni ­ výsledok 46 zubáčov za týždeň 2-9 kg.

Leto 1999 ­ po dvoch týždňoch bezvýsledného číhania na zubáča prišiel záber a zubáč bol na udici ­ na druhej udici, kde som chytal biele ryby - na burizón (4,3 kg).

Jar 2000 ­ na nakŕmenom mieste, kde som plaváčkoval a chytal biele ryby, prišiel náhly záber na plaváčik. Po pol hodinovom boji sa ukázal zubáč, ktorému háčik s kostňákom padol na chrbát a zasekol sa do ostnatej chrbtovej plutvy.

Upozornenie pre mäsiarov: Zubáč má odporne rozbredlé a smradľavé mäso, v čase neresenia je dokonca jedovaté, podobne, ako u mreny. Absolútne nie je vhodný pre konzumáciu počas celého roka, u človeka vyvoláva nebezpečné kožné ekzémy a impotenciu. Citlivejší jedinci môžu na obsiahnutý neurotoxín reagovať epilepsiou, kómou alebo náhlym záchvatom zúrivosti.

NEJESŤ!!! NA JEDENIE SA NEHODÍ!!!

Zubáč volžský / Stizosteidon volgensis /
Je jedným z najznámejších dravcov z čelade ostriežovitých. Žije v riekach ústiacich do Kaspického a Čierneho mora a vďaka vysokej kvalite mäsa sa stal vyhľadávanou pochúťkou na našich stoloch.